V prvom článku venovanom zeleným potravinám z pohľadu ajurvédy sa zameriame na vysvetlenie toho, čo je ajurvéda a akým spôsobom pracuje s rastlinami a ich účinkami v tele. Ukážeme si, prečo nemožno potraviny len tak jednoducho deliť na ochladzujúce, neutrálne či zahrievajúce a aké súvislosti je dobré brať do úvahy.

ČO JE AJURVÉDA

Je to komplexný systém medicíny starý niekoľko tisíc rokov, ktorý vznikol na území dnešnej Indie, ale nie je to indická medicína. Ajurvéda je univerzálny systém založený na komplexnom pochopení prírodných zákonov a ich individuálnych prejavov v našom živote. Pochopenie zákonitostí, rozpoznanie ich individuálnej kombinácie v nás a umenie ich aplikácie v každodennom praktickom živote sú základom ajurvédy.

Keď pochopíme, kto sme, získame nástroje na ustavičné obnovovanie našej rovnováhy. A práve v rovnováhe spočíva trvalo udržateľné zdravie.

ZELENÉ POTRAVINY V AJURVÉDE

Naskytla sa mi vzácna príležitosť zoznámiť vás s ajurvédskym pohľadom na zelené potraviny. Priznám sa, že mi samej bolo dlho nejasné, kam a ako ich vzhľadom na ajurvédu zahrnúť do svojho života. Je to zložitá veda s mnohými pravidlami a zákonmi. Neprekvapivo som si to uvedomila až v indickej nemocnici.

Indická lekárka nám počas prednášky poskytla svoj pohľad z pozície človeka, ktorý na vlastné oči vidí, čo sa vo svete alternatívnej medicíny deje. Vyjadrila svoje vážne obavy a usilovala sa nás inšpirovať inak myslieť. Najprv nám odporučila, aby sme sa nefixovali na indické zelinky.

Ajurvéda je typická svojím celostným prístupom k človeku a vnímaním dôležitosti biorytmov prírody.

Ajurvéda síce začína byť veľmi moderná, ale nepochopením jej princípov sa nevhodne nadužíva na biznis, čo nesmierne vyčerpáva indickú pôdu. Byliny sa nadmerným pestovaním a spracúvaním vo veľkej miere pre celý svet dostávajú na zoznam ohrozených druhov bez akéhokoľvek pocitu zodpovednosti k pôde a ekológii. Druhou dôležitou časťou jej úvah bolo možné riešenie, ako si uvedomiť, že v ajurvéde môže všetko byť liekom, ale aj jedom. Záleží len na našich znalostiach a spôsobe, akým ich prijímame. Veľmi dôrazne nám kládla na srdce, aby sme si uvedomovali účinky našich bylín a uplatňovali ajurvédsku optiku pri ich užívaní. Teda aby sme dbali na prírodné zákony a ich prejavy v bylinkách.

A ja som mala jasno. Prvé, čo mi napadlo, bolo poznanie, s akou láskou sa Green Ways stará o pôdu a prírodu na miestach, kde pestuje jačmeň i chlorellu. Napadlo mi aj to, že jačmeň tu máme už stovky rokov priamo pod nohami. A hoci chlorellu nie, aj tá sa vďaka Green Ways pestuje so zodpovednosťou k pôde a ekológii.

A teraz treba „len“ uplatniť iný pohľad na to, ako môžu byť zelené potraviny užitočné pre naše zdravie a ako k nim pristupovať možno trochu inak.

Chlorella nie je v pôvodných ajurvédskych textoch spomenutá, v aurvédskom systéme na liečebné účely neexistovala.

Jačmeň sa v ajurvéde používal a spomína sa v niekoľkých podobách, a to aj v pôvodných textoch. Používa sa celá rastlina: šťava, sušená rastlina pripravená veľmi špecifickým spôsobom na aktívny popol, a aj semená. Jačmeň patrí medzi štyri najposvätnejšie obilniny a to práve pre svoju výživovú hodnotu. Je súčasťou náboženských obradov, pri ktorých sa ďakuje bohom za dary života.

Princípy ajurvédy možno aplikovať aj na rastliny, ktoré sa v Indii tradične nevyužívajú. Úlohu vždy hrá aj to, s akou starostlivosťou a rešpektom ku krajine sa daná rastlina pestuje a spracúva.

PRINCÍPY AJURVÉDSKEJ FARMAKOLÓGIE

Ajurvédska farmakológia je komplexná a rozsiahla veda – opisuje vyše 2 500 rastlín. Je to najpodrobnejšie bylinné vademecum na svete. Študuje sa na univerzitách rovnako ako farmácia u nás. Jej princípy sa však veľmi líšia od nášho naučeného spôsobu chápania.

Ajurvédska farmakológia pracuje s chladivým alebo zahrievacím účinkom na niekoľkých úrovniach trávenia a ďalej tiež ako s účinkom, ktorý substancia (látka) vytvorí v tele potom, čo ju strávili tkanivá a bunky.

Jačmeň patrí pre svoju nutričnú hodnotu k štyrom najposvätnejším obilninám a ajurvéda ho bohato využíva.

ZAČÍNA SA TO CHUŤAMI

Je nesmierne dôležité vnímať chuť jedla, zeliniek a spoznávať chute života. „Rasa“ je sanskritský výraz pre chuť, ktorý však má aj mnoho ďalších významov – zážitok, nadšenie, šťava, plazma (ako tkanivo) alebo esencia. Tieto rôzne významy ukazujú, aká je chuť dôležitá. Rasa je veľmi konkrétnym spôsobom samou podstatou života a ovplyvňuje doslova každý jeho aspekt od fyziológie a štruktúry tela až po stav našej mysle a vedomia.

Ajurvéda považuje rasu/chuť za dôležitý terapeutický nástroj, ktorý určuje nielen to, ako vnímame jedlo, ale aj to, ako nám chutí sám život. Chuť sa považuje za kriticky dôležitú pri určovaní účinku, aký budú mať potraviny, korenie, zelinky alebo životné skúsenosti na náš stav rovnováhy tela, mysle i ducha. Ajurvéda rozoznáva šesť chutí a každá z nich hrá dôležitú úlohu v našej fyziológii, zdraví a pocite pohody. Tieto chute sú sladká, slaná, kyslá, ostrá, horká a zvieravá, respektíve trpká. Tie sa navzájom kombinujú nespočetnými spôsobmi, aby vytvorili úžasnú rozmanitosť chutí, s ktorými sa v živote stretávame.

Jazyk je fascinujúci orgán schopný dobre rozpoznať 6 základných chutí, s ktorými sa v ajurvéde pracuje: sladkú, slanú, kyslú, štipľavú/ostrú, horkú a trpkú.

Slovo ajurvéda sa prekladá ako veda o živote alebo umenie žiť. Je to veda a zároveň nádherné umenie o dlhovekosti. V tejto tisícročiami preverenej praxi sú jedlo a denné a sezónne biorytmy liekom na udržanie celoživotného zdravia tela, mysle a ducha.

Dokonca aj rovnaká látka môže mať odlišnú chuť v závislosti od toho, kde a ako sa pestuje, kedy bola zozbieraná, ako sa konzervovala alebo skladovala, či a ako sa varila alebo spracúvala, či je čerstvá alebo stará. Všetci to spoznáme na chuti nášho jačmeňa a chlorelly práve vďaka jedinečnosti spôsobu ich pestovania a spracovania. Každá šarža môže chutiť trochu inak v závislosti od aktuálnych prírodných podmienok.

Chuť preto môže byť skvelým vodidlom nielen v tom, čo prijímame, ale aj informáciou o fyzikálnych a energetických vlastnostiach a kvalitách, ktoré s danou látkou prijímame. Chuť je v mnohých aspektoch veľmi konkrétnym stelesnením zážitku – zážitku z vnímania objektívne existujúcich chutí jednotlivých látok a zároveň nášho subjektívneho prežívania individuálnych chutí.

Ajurvéda nás učí, ako je dôležité rozpoznávať, oceniť a vychutnať si každú z chutí, s ktorými sa každodenne stretávame. Len tak dokážeme využiť ich potenciál ovplyvnenia nášho telesného aj mentálneho zdravia.

Zážitok a precítenie každej chuti nám pomáha pochopiť ich, vytvoriť si ku každej z nich vzťah a začať meniť svoje návyky podľa toho, čo nás chute učia o našom tele. V živote potrebujeme všetky chute. Rozliční ľudia v rôznom pomere presne podľa individuálnej „nátury“, rozmanito podľa ročných období, ktoré mimochodom majú tiež svoje chute (jar je vzhľadom na záplavu zelených bylín väčšinou horká, leto pálčivé, jeseň sladká, zima štipľavá), rôzne v rozličných obdobiach života (niekedy je život sladký, ale niekedy je tiež trpký, alebo nám zhorkne na jazyku, niekedy nás páli).

Ako vidíme, chute zďaleka nie sú len to, čo cítime na jazyku. Každá z chutí má svoj fyziologický, mentálny, emocionálny a energetický účinok na organizmus, má svoje prínosy aj potenciálne riziká pri nevhodnom používaní.

OCHLADZUJÚCE A ZAHRIEVAJÚCE ÚČINKY

Sladká, horká a trpká chuť majú ochladzujúci účinok v procese trávenia tráviacej sústavy, ochladzujú myseľ a emócie. Slaná, kyslá a ostrá chuť majú zahrievajúci účinok v procese trávenia tráviacej sústavy, zahrievajú a rozrušujú myseľ a vzbudzujú horúce emócie. Ich rozmanité kombinácie a koncentrácie v potravinách, bylinách a látkach tvoria rozsiahly biochemický komplex zahrievania a ochladzovania v rôznych fázach procesu trávenia.

Uveďme si niekoľko praktických príkladov, aby sme pochopili. Existujú byliny a látky, kde dominuje jedna chuť. Napríklad soľ je nositeľka iba slanej chuti, čierne korenie ostrej chuti, citrón kyslej chuti, med chuti sladkej, trnka chuti trpkej a palina chuti horkej.

Zároveň má každá chuť svoju škálu, intenzitu. Inak páli čerstvý zázvor, inak zázvor sušený, úplne inak jalapeňo čili paprička, a ešte výrazne inak kardamóm. Veľmi odlišnú sladkosť má čerstvo uvarená ryža, med či hroznové víno. Inú horkosť má palina, inú koreň púpavy, inú jačmeň. Preto má aj ochladzujúci a zahrievací účinok bylín obrovskú škálu: od extrémne ochladzujúcich cez neutrálne až po extrémne zahrievajúce.

Potiaľto je to pomerne ľahké. Celkový obraz je však komplikovanejší. Jedna bylina je často nositeľkou viacerých chutí, nie len jednej. Zoberme si napríklad fenikel, ktorý má sladkú, štipľavú a horkú chuť. Je teda zahrievajúci, alebo ochladzujúci? Veď uvidíme.

ÚČINKY ZLOŽIEK STRAVY V PROCESE TRÁVENIA

Po tom, ako sme niečo vložili do úst a následne sme pocítili chuť, objavujú sa ďalšie dôležité procesy, ktoré sa opäť delia na ochladzovacie a zahrievacie.

Ajurvéda pozná 3 základné energie alebo funkčné princípy, ktoré sa nachádzajú v ľudskom tele i vo všetkých ostatných štruktúrach.

1. Rasa (chuť) – tú už poznáme. Je to vnímanie jednoduchej chuti či rôznych chuťových kombinácií, ktoré vďaka slinám a enzýmom cítime v ústach na jazyku.
2. Každá chuť má priamy vplyv na základné energetické systémy tela (váta, pitta, kapha)– môže ich harmonizovať, ale aj zhoršovať. Môže teda jednak zvyšovať, jednak znižovať hladinu chladu a tepla v tele.
3. Nasleduje vírya– energetická sila. To je to, ako sa látka svojím zložením energeticky a chemicky zapája do procesu trávenia. Môže sa pri trávení zahrievať, takže pri trávení vytvára teplo, alebo ochladzovať, čo znamená, že v procese chemických reakcií zase teplo spotrebúva. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že touto formou môžeme regulovať silu trávenia, pokiaľ poznáme energetickú silu jednotlivých bylín alebo potravín. Niekedy ju treba posilniť, ale inokedy zmierniť.
4. Po tejto fáze nasleduje niečo, čo ajurvéda nazýva vipáka(post-tráviaci účinok). Je to biochemický účinok, ktorý látka zanechá v tele po tom, čo ju natrávi tráviaca sústava a dostane sa do tela, čím ovplyvní kvalitu a množstvo tkanív a odpadových látok. Tento účinok môže byť sladký, teda chladivý a anabolický. Môže byť kyslý, teda mierne zahrievajúci, a môže byť prostriedkom podporujúcim silu trávenia, a tým aj stavbu tkanív, rovnako ako prostriedkom s mierne redukčnými účinkami na tkanivá a podporujúcim tvorbu odpadových látok. A ešte môže byť štipľavý a mať tak v tele výrazne redukčné účinky.
5. Nesmierne fascinujúci a pre nás ťažko uchopiteľný je v celom komplexe účinkov látok na organizmus koncept prabhávy. Je to označenie pre špecifický, dynamický účinok byliny/látky, ktorý je logicky nevysvetliteľný a je jednoducho celý úplne iný, aj keď by logicky podľa biochemickej a energetickej skladby látky nemal byť. Zoberme si ako príklad opäť náš vyššie spomínaný fenikel. Jeho prabháva spočíva v tom, že zvyšuje tvorbu zdravého, ľahko stráviteľného materského mlieka, hoci neobsahuje žiadne zvláštne zloženie látok, ktoré by ho na to predurčovali. Alebo tu máme rastlinu zvanú kutki, ktorá je najhorkejšou bylinou na svete, a preto by pre svoju mimoriadnu horkosť mala silne ochladzovať. Vo svojom post-tráviacom účinku však naopak silno zahrieva, a to natoľko, že táto vlastnosť preváži aj nad ochladzujúcim účinkom v procese trávenia.
6. Všetky látky a každá chuť majú guny (biochemicko-fyzikálne vlastnosti), s ktorými vstupujú do tela a ovplyvňujú procesy v ňom tým, že ovplyvňujú stupeň a kvalitu energetických systémov tela (vátu, pittu, kaphu), a tým prispievajú k teplu alebo chladu v tele.
7. Každá chuť a každá látka ako jej nositeľ má afinitu k určitému orgánu alebo tkanivu. Napríklad zelený jačmeň má afinitu ku krvnému tkanivu alebo chlorella k črevnému mikrobiómu.
8. Každá chuť vyvolá špecifický smer pohybu v tele.Sladká napríklad pohyb klesajúci a uzemňujúci. Štipľavá aktivuje smer hore, dáva pocit ľahkosti a aktivuje pľúca.
9. A na záver, každá chuť je nositeľom emocionálneho účinku a ten je neprekvapivo ochladzujúci alebo zahrievajúci.

Ako vidíte, konzumáciou rôznych potravín, bylín, korenín a látok sa v tele spúšťa obrovský komplex nekonečných dynamických biochemických a energetických procesov, ktoré v jednom okamihu zároveň ochladzujú aj zahrievajú. A my ustavične potrebujeme kombináciu oboch a hľadáme ich rovnováhu.

Kombinácia všetkých týchto faktorov vytvára širokú škálu reakcií a vzhľadom na jedinečnosť našej individuálnej „nátury“ a našich reakcií na to, čo jeme, vidíme u rozličných ľudí rôzne reakcie. A hoci je každá látka jedinečná, každá zo šiestich chutí má mierne predvídateľný účinok.

Príklad: kurací rezeň s ryžou

Ryža je potravina, ktorá chutí sladko, spotrebúva energiu na trávenie, a tým ochladzuje, a vo výsledku tak má pri trávení sladký metabolický účinok – je teda anabolická a ochladzujúca. Kurací rezeň má ako mäso sladkú a zvieravú/trpkú chuť, pri trávení vytvára teplo, je teda zahrievajúce a vo výsledku má po trávení sladký, ochladzujúci a anabolický účinok.

Je to bežné jedlo, ktoré poznáme, ale jeho energetický účinok na trávenie je zložitý a komplexný. Zároveň ide o kombináciu ochladzovania a zahrievania na jednom tanieri. Jeme ho aj v zime a vôbec sa jeho chladiaceho účinku nebojíme.

V ďalšom diele pôsobenie jačmeňa a chlorelly v tele pohľadom ajurvédskej farmakológie rozoberieme detailnejšie.

V západnej medicíne tiež skúmame vplyv stravy na uvoľnenie látok ovplyvňujúcich činnosť nervového systému a naše emócie. Rovnako skúmame vplyv emócií a stresu na fyzické procesy v bunkách. Ajurvéda potom v praxi systematicky pracuje so spájaním konkrétnych chutí a emócií.

PREČO MÔŽEME JESŤ JAČMEŇ A CHLORELLU AJ V ZIME

Často vídame nie príliš šťastné úsilie rozdeľovať potraviny jednoducho na zahrievajúce, neutrálne a ochladzujúce. S tým súvisí aj informačný šum, že „zelené potraviny ochladzujú a nesmú sa tak jesť v zime“. Na začiatku stálo tušenie, že to bude komplikované. Myslím si a dúfam, že už vnímate, že to s chladiacim účinkom jačmeňa a chlorelly bude omnoho, omnoho zložitejšie.

Skrátka: ani jačmeň, ani chlorella nie sú jednoduché potraviny s jedným výrazným efektom. Sú nesmierne komplexné a nemožno ich zaradiť medzi ochladzujúce, ale ani zahrievajúce potraviny. Vo svojom dôsledku sú to potraviny harmonizačné, prinášajú telu rozličné kvality a pôsobia rôzne v jednotlivých úrovniach organizmu.

Môžete si ich teda s pokojným srdcom a s radosťou dopriať aj v chladných mesiacoch roka.

Jačmeň a chlorella nie sú podľa ajurvédskej farmakológie ochladzujúce potraviny a organizmu veľmi prospievajú aj v zimných mesiacoch.