Tematika očkovania sa týka nás všetkých. Týka sa nás ako rodičov a starých rodičov detí, ktoré majú byť povinne očkované, ako daňových poplatníkov, ktorí tieto úkony a ich dôsledky financujú, aj ako ľudí, ktorí sú schopní svojou aktivitou ovplyvniť prácu zákonodarcov, ktorých takisto platíme my.
Začnem streľbou do vlastných radov.
Práca zubnej lekárky ma napĺňa, som rada, keď pacientom zaženiem bolesť alebo im opravím z rôznych dôvodov poškodené zuby. V ordinácii na tieto účely používam rozličné materiály a chemikálie.
Myslíte si, že poznám ich presné zloženie? Že stopercentne viem, aké výhody a nevýhody prináša ich použitie vo vašich ústach? Že je v mojej moci otestovať bezpečnosť a dlhodobé účinky všetkých roztokov a hmôt, ktoré používam? Samozrejme nie.
Počas štúdia som sa naučila dve základné veci. Naučila som sa, ako tieto materiály používať a slepo veriť, že keď ich niekto schválil, určite budú pre pacienta bezpečné.
Sú na tom pediatri lepšie? Môžu si nejako overiť účinnosť a bezpečnosť vakcín, ktoré majú aplikovať deťom? Nie. Naučili sa, ako očkovanie urobiť, a uverili, že ide o bezpečnú, nutnú a účinnú ochranu jedinca i spoločnosti. Lekár nie je automaticky takým odborníkom, za akého ho verejnosť považuje. Počas štúdia dostávame len základné informácie. Učíme sa veriť vede, veriť štátu, veriť, že to, čo sa robí, je v poriadku. Stávame sa dôverčivými prostredníkmi medzi štátom organizovanou zdravotnou starostlivosťou a pacientom, ktorý dôveruje nášmu bielemu plášťu.
V tomto móde možno stráviť celú lekársku kariéru. Stačí postupne získavať prax pri vykonávaní odborných úkonov a stále dôverovať.
Alebo si začnete klásť otázky. Otázky, ktoré nie sú príjemné.
Je ortuť v amalgámových zubných výplniach naozaj bezpečná? Prečo používame také veľké množstvo fluoridov a nediskutujeme o ich toxicite? Prečo sa raz za čas stiahnu z výroby aj ordinácií v minulosti schválené materiály, keď sa po rokoch alebo desaťročiach ukáže, že sú pre pacienta napríklad karcinogénne?
Ak si začnete klásť podobné otázky práve v súvislosti s pediatriou a očkovaním, získajú veľký emocionálny náboj.
Prečo nemajú farmaceutické firmy povinnosť dokladať, že ich vakcíny skutočne fungujú? Prečo sa v Česku povinne očkujú deti proti deviatim chorobám, keď v krajinách smerom na západ je povinná jedna alebo tri vakcíny? Má byť deväťtýždňové dieťa naozaj povinne očkované proti žltačke typu B, ktorá sa prenáša pohlavným stykom a nakazenou ihlou?
Tieto a celý rad ďalších otázok sú veľmi aktuálne. V českej poslaneckej snemovni sa rokuje o zákone, ktorý má za úlohu umožniť udelenie vysokých pokút rodičom a lekárom, ktorí sa nechcú automaticky podvoliť aktuálnemu očkovaciemu kalendáru. Okrem vysokých pokút je tu ešte jeden efektívny tlak – vylúčenie dieťaťa z kolektívu. Ak napríklad nadobudnete dojem, že vaše dieťa nepotrebuje napr. zdraviu nebezpečnú vakcínu proti žltačke typu B, nesmie chodiť do škôlky. Nesmie chodiť ani na školské výlety. Nemôže sa hrať v detských kútikoch. Prečo? Ide tu skutočne o záujem dieťaťa a spoločnosti?
Rodičia malých očkovaných detí sa niekedy obávajú, aby ich ratolesť nebola nakazená iným infekčným neočkovaným dieťaťom. Ako sa môže nakaziť očkované dieťa, ak vakcinácia funguje tak, ako sa verejnosti tvrdí? Nie je znepokojujúce, že riaditeľka v škôlke, učiteľky a dokonca ani ďalší rodičia nie sú voči očkovaným chorobám imúnne? Ak totiž očkovanie funguje, vyprchá jeho účinnosť počas 10 až 15 rokov. Z toho vyplýva, že potom sme to vlastne my, dospelí, teda väčšina populácie, ktorá ohrozuje zaočkované deti. Nemal by vzniknúť zákon, ktorý prikáže povinné očkovanie aj nám? Jedna dávka hexavakcíny u dojčaťa zodpovedá dvanástim súčasne podaným vakcínam pre dospelého šesdesiatkilového človeka. Nechali by ste si pichnúť dvanásť injekcií chemického koktailu s nepreukázaným efektom a potenciálne veľmi vážnymi nežiaducimi účinkami štyrikrát po sebe?
Pri hlbšom štúdiu tematiky očkovania sa dostanete k množstvu zaujímavých informácií. Zistíte, že hlavný podiel na vyhubení mnohých infekčných ochorení nemá očkovanie, ale výrazné zvýšenie životného štandardu populácie. Zavedenie kanalizácie, dostatok kvalitnej stravy a čistej pitnej vody, osvojenie si základných hygienických návykov – to je zázračná kombinácia vedúca k markantnému zlepšeniu zdravia našej spoločnosti a eliminácii mnohých ochorení. Dozviete sa, že podľa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv sú hlásené len necelé dve percentá nežiaducich účinkov očkovania. Že má očkovanie významný negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva, že často spôsobuje rôzne poškodenia mozgu, pestrú škálu autoimunitných chorôb a niekedy stojí aj za trvalým poškodením detí a ich oneskoreným vývojom.
Netvrdím, že neexistujú pozitíva. Nehovorím, že máte deti očkovať, ani že ich nemáte očkovať. Ale osobne sa domnievam, že súčasný povinný očkovací kalendár je nezmyselný a je v rozpore s aktuálnymi medicínskymi výskumami i zdravým rozumom. Považujem za nečestné, že verejnosť nie je o celej problematike pravdivo informovaná.
Sme ochotní pripustiť si, že ani súčasná veda nie je vševediaca? Pred tridsiatimi rokmi sa na základe odborných štúdií mamičkám odporúčalo nedojčiť a dieťa kŕmiť Sunarom a kravským mliekom. Dnes nás tá istá veda presviedča o význame a nenahraditeľnosti materského mlieka. Koľko „zaručených právd“ sme za históriu ľudstva postupne úplne prehodnotili? Faktom zostáva, že očkované deti majú celkovo horšiu imunitu než tie neočkované. Preto treba zvážiť riziká a rozhodnúť sa, čo zvoliť. Môže byť vhodné posunúť vakcínu na neskorší čas, nevoliť povinne kombináciu mnohých chorôb, pri každej chorobe si zvážiť pre a proti. Dobre si naštudovať, ako sa prejavujú prípadné nežiaduce účinky. Zvýšiť pred a po očkovaní dávku zelených potravín, prípadne sa oprieť o alternatívne metódy liečby a podpory organizmu. Optimálnou kombináciou je rodič pripravený prevziať zodpovednosť a pediater, ktorý je ochotný klásť si aj nepríjemné otázky a komunikovať s rodičom ako s rovnocenným partnerom na diskusiu a spoločne hľadať vhodné riešenie pre každé dieťa.
Pre mňa zostáva hlavnou prioritou celková podpora imunity dieťaťa. Ak dieťa nie je fit, môže byť očkované trebárs proti pätnástim chorobám, môže však „chytiť“ nejakú šestnástu, podobne vážnu, proti ktorej sa očkovať nedá. Zameriavam sa teda na to, aby moje deti mali v prvom rade dobrú imunitu. Zelené potraviny sú v tomto smere výborným základom. Zvyšujú odolnosť organizmu proti infekciám, urýchľujú priebeh prípadných ochorení, podporujú správne funkcie všetkých zložiek imunitného systému.
Želám si, aby štát pravdivo informoval verejnosť a dostatočne preukázal prípadnú nutnosť každej povinnej vakcíny. Aby odškodnil deti, ktorým táto ilúzia kolektívnej imunity spôsobila trvalé postihnutie.
Aby skepticky, s nadhľadom a v súlade s princípmi demokracie posudzoval všetky „zaručené pravdy“ a lekárske zákroky, ktoré „sa robia, a preto sú určite v poriadku“.
Aby lekári otvárali oči, nebáli sa klásť si nepríjemné otázky a neboli štátom nútení do zákrokov odporujúcich ich svedomiu a lekárskej etike.
Prajem nám všetkým odvahu na ceste k väčšej osobnej zodpovednosti. To je kľúč k tomu, ako vytvoriť našim deťom lepší svet.
MDDr. Iva Černá